Terchová, tak krásne miesto! Mnohí ho považujú za jedno najkrajšie na Slovensku. Možno aj preto sme sa tam tento rok vybrali na školský výlet. Program, ktorý nás čakal bol plný zábavy. Po dlhom cestovaní vlakom, sme v Žiline nastúpili do autobusu, ktorý nás odviezol do penziónu. Plní nadšenia a radosti sme sa ubytovali. Útulné izby sme si hneď zdomácnili. Spokojne vybalení sme vyrazili priamo do Terchovej na náš prvý program. Socha Jánošíka bola fakt vysoko, no niektorých z nás to nezastavilo v tom, aby si sochu mohli pozrieť zblízka. Po prezretí sochy sme išli do športového centra. Mali sme toľko možností, že bolo naozaj ťažké rozhodnúť sa. Mohli sme plávať, hrať ping-pong.... Prvý deň sa už pomaly končil, no pre nás sa len začínal. Po dlhej noci plnej smiechu a "spania" nás čakal najnáročnejší deň výletu. Vyrazili sme. Lanovka nás už čakala. Bolo úžasné vidieť prírodu z malej kabínky, ktorá ide stále vyššie a vyššie. Na konci lanovky pán učiteľ usporiadal malú túru. Cieľom bola krásna drevená chata. No myslím, že nielen chata bola zaujímavá. Mnohých ohúril aj pes, ktorý chatku strážil. Bol ako taký plyšák. Chatu sme obzreli a vrátili sa k lanovke. Tešili sme sa na cestu dole, ktorá ubehla omnoho rýchlejšie. Čas stále letel a ani sme sa nenazdali a mali sme obed v jednom z hotelov Terchovej. Najedení sme mali na výber buď ísť autobusom späť na penzión a oddychovať alebo ísť pešo a obzrieť aspoň začiatok Jánošíkových dier. Rozdelili sme sa teda na dve skupiny. Jánošíkove diery boli naozaj krásne. Malé riečky boli ohromné. Stále sme išli do kopca a z kopca. Blížil sa podvečer a tak sme sa vrátili unavení a zmorení pešo na penzión. Zašili sme sa do izieb, na biliard, ktorý bol v budove na chodbe a hocikde, kde sa dalo. Čakala nás predsa posledná noc! Každý sa zabával po svojom. Či už na izbách klebetením alebo na chodbe s učiteľmi. Zábava bola perfektná, však sme predsa na výlete. Tretí deň ráno a my už balíme kufre. Bolo úžasné ako sme mohli z okna izieb vidieť toľko krásy Slovenska pohromade. No a teraz sme sa s tým lúčili. Spokojní a stále s úsmevom na tvárach. Spoznali sme Terchovú a to bol zámer výletu. Neboli sme tam iba pre zábavu, ale aj pre nové vedomosti o Jánošíkovi, o Terchovej, o Kriváni a o všetkom čo sme videli. Takže myslím, že výlet sa nám, ako inak, podaril. (N. Steklá, 8.tr.)